VITAMIN C a pes
VITAMÍN C a pes
Neverte, že vitamín C pes v strave nepotrebuje, pretože si ho sám tvorí. Toto tvrdenie je pravdivé len z polovice.
Pes si na rozdiel od nás ľudí a tiež morčiat skutočne tento vitamín tvorí v pečeni, to je pravda, ale iba v tzv. záchovných, minimálnych dávkach, ktoré stačí na to, aby nikdy nedostal skorbut (skorbut, u ľudí bežný prejav avitaminózy C) , však nestačí napríklad na riadny vývoj kĺbových chrupaviek a väzov u mladých, najmä rýchlo rastúcich jedincov veľkých a obrích plemien. Tá si človek vytvoril podľa svojich praktických potrieb čo do exteriéru a povahového založenia, ale prispôsobiť ich aj fyziologicky k danému účelu sa mu nepodarilo. Nedokázal to a zrejme ani nemohol. Preto je u týchto plemien v čase rastu pri vývojových problémoch pohybového ústrojenstva, ako je napríklad nekorektný postoj končatín, občasné krívanie a pod. (a tiež ako ich prevencia), nutná dotácia kyseliny askorbovej. Je nevyhnutná na to, aby v priebehu reťazca fyziologických reakcií vedúcich k telu vlastnej biosyntézy kolagénu (proteínu tvoriaceho kolagénne vlákna, ktoré pretkávajú kosti aj niektoré chrupavky), vznikol z biologicky neaktívneho, nefunkčného prokolagénu biologicky aktívny, funkčný kolagén. Kolagén je jedna z najhojnejších bielkovinových substancií v organizme psa a vyniká predovšetkým mimoriadnou pevnosťou v ťahu. Jeho makromolekula je tvorená trojitou pravotočivou superskrutkou zloženou z troch ľavotočivých skrutkovíc. Kyselina askorbová je kofermentom – teda jeho účinnosť podmieňujúcou súčasťou – enzýmu peptidylprolínhydroxylázy a peptidyllyzinhydroxylázy. Tým, že umožňuje hydroxyláciu dvoch aminokyselín, prolínu na hydroxyprolín a lyzínu na hydroxylyzín, vzniká z prokolagénu kolagén a je pre zdravý vývoj kostry a kĺbov psa (najmä väčších plemien) absolútne nevyhnutná v dostatočnom množstve, ktoré telu vlastnej produkcie vitamínu C nemusí stačiť. Zodpovedajúci prívod vitamínu C organizmu psa nezabezpečí ani surová strava rastlinného pôvodu, obvykle a úplne správne – pokiaľ ide o človeka aj morča – pokladaná za jeho zdroj. Problém je v tom, že zažívacie ústrojenstvo psa ako šelmy nemá ani patričnú dĺžku, ani enzymatickú a mikrobiálnu výbavu nevyhnutnú na jej dokonalé strávenie, rozrušenie pevných povrchových celulóznych membrán rastlinných buniek. Preto sa jeho organizmus touto cestou k vitamínu C nedostane vôbec alebo len k nepostačujúcemu množstvu. Z toho dôvodu je nutné v prípade potreby zaistiť prívod kyseliny askorbovej potravou prostredníctvom jej dotácie alebo dotácie jej zlúčenín. U niektorých citlivejších jedincov môže však viesť podávanie vitamínu C vo väčších množstvách (ktoré bývajú najmä pri už vzniknutých problémoch nutné) k prekysleniu už aj tak značne kyslého obsahu žalúdka, čo sa môže prejaviť mäkším, príp. aj hnačkových trusom. Po znížení dávky, resp. po jej vysadení, sa síce stav zakrátko spontánne upraví do normálu, ale lepšie je tejto nepríjemnosti predchádzať. Je to možné aplikáciou vhodného zdroja kyseliny askorbovej, esteru C (polyaskorbátu, chemicky askorbanu vápenatého). Táto zlúčenina prekyslenie žalúdočného obsahu nespôsobuje, a preto ju možno v prípade potreby podávať aj vo veľmi vysokých dávkach.